Štátne symboly

VEĽKÝ BAVORSKÝ ŠTÁTNY ZNAK

Veľký bavorský štátny znak vychádza z dlhej historickej tradície. Prijatý bol 5. júna 1950 zákonom o znaku Slobodného štátu Bavorsko. Symboly zobrazené v erbe majú hlboké korene v histórii Bavorska. Každý z heraldických prvkov, tvoriaci veľký bavorský štátny znak, má svoj špeciálny význam:
 

ZLATÝ LEV

V ľavom hornom rohu sa nachádza zlatý lev v čiernom poli. Pôvodne to bol symbol porýnskeho falckého grófa. Grófstvo však v roku 1214 získal bavorský vojvoda Ľudovít. Po storočia tak bol znak spoločným erbom starobavorských a falckých Wittelsbachovcov. Dnes je vzpriamený zlatý lev s červeným brnením symbolom regiónu Horné Falcko.

FRANSKÉ HROTY

Druhé pole je rozdelené červenou a bielou (striebornou) farbou s tromi bielymi špicmi. Tieto "hrable" sa objavili zhruba v roku 1350 v erbe niektorých sídiel  würzburského biskupstva a od roku 1410 aj na biskupských pečatiach. Dnes tieto francké hroty označujú správne okresy Horné Franky, Stredné Franky a Dolné Franky.

MODRÝ PANTER

Vľavo dole je v treťom poli zobrazený modrý, zlatom obrnený panter na bielom (striebornom) podklade. Pôvodne bol modrý panter súčasťou erbu falckých kniežat z Ortenburgu, ktorí sídlili v 12. storočí v Dolnom Bavorsku. Neskôr erb prevzali Wittelsbachovci. Modrý panter dnes symbolizuje starobavorské regióny - Dolné Bavorsko a Horné Bavorsko.

TRI ČIERNE LEVY

Vo štvrtom poli vpravo sú na zlatom podklade zobrazené tri čierne levy nad sebou v červenej zbroji. Pôvodne boli levy súčasťou starého erbu Hohenstaufenovcov (v roku 1216), bývalých švábskych vojvodov. V štátnom znaku tieto tri levy reprezentujú región Švábsko.

BIELO-MODRÝ SRDCOVÝ ŠTÍTOK

Srdcový štítok je šikmo routovaný v bielej (striebornej) a modrej farbe. Štítok pôvodne slúžil ako erb grófom z Bogenu (od roku 1204). V roku 1247 ho ako svoj rodový erb prevzali Wittelsbachovci. Bielo-modré routy sú v pravom slova zmysle bavorským symbolom. Dnes routový štítok symbolizuje Bavorsko ako celok. Spolu s korunou ľudu štítok oficiálne tvorí bavorský malý štátny znak.

KORUNA ĽUDU

Na štvorcovom štíte so srdcovým štítkom v strede leží koruna. Skladá sa zo zlatej obruče zdobenej kameňmi a osadenej piatimi ozdobnými listami. Koruna ľudu, ktorá sa prvýkrát objavila v erbe z roku 1923, symbolizuje národnú suverenitu.

LEVY DRŽIACE ŠTÍT

Dva levy so štítom nadväzujú na tradíciu zo 14. storočia.

ZLATÝ LEV

V ľavom hornom rohu sa nachádza zlatý lev v čiernom poli. Pôvodne to bol symbol porýnskeho falckého grófa. Grófstvo však v roku 1214 získal bavorský vojvoda Ľudovít. Po storočia tak bol znak spoločným erbom starobavorských a falckých Wittelsbachovcov. Dnes je vzpriamený zlatý lev s červeným brnením symbolom regiónu Horné Falcko.

FRANSKÉ HROTY

Druhé pole je rozdelené červenou a bielou (striebornou) farbou s tromi bielymi špicmi. Tieto "hrable" sa objavili zhruba v roku 1350 v erbe niektorých sídiel  würzburského biskupstva a od roku 1410 aj na biskupských pečatiach. Dnes tieto francké hroty označujú správne okresy Horné Franky, Stredné Franky a Dolné Franky.

MODRÝ PANTER

Vľavo dole je v treťom poli zobrazený modrý, zlatom obrnený panter na bielom (striebornom) podklade. Pôvodne bol modrý panter súčasťou erbu falckých kniežat z Ortenburgu, ktorí sídlili v 12. storočí v Dolnom Bavorsku. Neskôr erb prevzali Wittelsbachovci. Modrý panter dnes symbolizuje starobavorské regióny - Dolné Bavorsko a Horné Bavorsko.

TRI ČIERNE LEVY

Vo štvrtom poli vpravo sú na zlatom podklade zobrazené tri čierne levy nad sebou v červenej zbroji. Pôvodne boli levy súčasťou starého erbu Hohenstaufenovcov (v roku 1216), bývalých švábskych vojvodov. V štátnom znaku tieto tri levy reprezentujú región Švábsko.

BIELO-MODRÝ SRDCOVÝ ŠTÍTOK

Srdcový štítok je šikmo routovaný v bielej (striebornej) a modrej farbe. Štítok pôvodne slúžil ako erb grófom z Bogenu (od roku 1204). V roku 1247 ho ako svoj rodový erb prevzali Wittelsbachovci. Bielo-modré routy sú v pravom slova zmysle bavorským symbolom. Dnes routový štítok symbolizuje Bavorsko ako celok. Spolu s korunou ľudu štítok oficiálne tvorí bavorský malý štátny znak.

KORUNA ĽUDU

Na štvorcovom štíte so srdcovým štítkom v strede leží koruna. Skladá sa zo zlatej obruče zdobenej kameňmi a osadenej piatimi ozdobnými listami. Koruna ľudu, ktorá sa prvýkrát objavila v erbe z roku 1923, symbolizuje národnú suverenitu.

LEVY DRŽIACE ŠTÍT

Dva levy so štítom nadväzujú na tradíciu zo 14. storočia.

MALÝ BAVORSKÝ ŠTÁTNY ZNAK

Malý bavorský štátny znak pozostáva zo šikmo routovaného štítu v  bielej (striebornej) a modrej farbe. Na štíte spočíva ľudová koruna.

KTO MÔŽE POUŽÍVAŤ BAVORSKÝ ŠTÁTNY ZNAK?

Veľký aj malý bavorský štátny znak sú najvyššími štátnymi symbolmi. Sú určené výhradne pre verejný sektor. Okrem toho sa môžu používať na umelecké, umelecko-remeselné alebo vedecké účely alebo na účely výučby a občianskej výchovy.

Akékoľvek iné použitie znakov si vyžaduje súhlas vlády regiónu Horné Franky. Povolenie je možné udeliť len vo výnimočných prípadoch s osobitým odôvodnením.

Neoprávnené používanie veľkého alebo malého bavorského štátneho znaku alebo jeho častí je nezákonné a môže byť pokutované.

Zdroj: Príručka o používaní veľkého a malého bavorského štátneho znaku

BAVORSKÉ ŠTÁTNE VLAJKY

Bavorsko má dve štátne vlajky: pruhovanú a routovanú. Vlajky sú si rovnocenné.

Pruhovaná vlajka

Na pruhovanej vlajke sú dva horizontálne, rovnako široké pruhy. Horný pruh je biely a dolný modrý.

Routovaná vlajka

Routovanú vlajku tvorí najmenej 21 routov bielej a modrej farby. Počítajú sa aj delené routy na okraji vlajky. Z pohľadu pozorovateľa sa biely delený rout nachádza vždy v ľavom hornom rohu.

BAVORSKÁ HYMNA

Od roku 1964 sa pieseň "Für Bayern" hrá na oficiálnych štátnych podujatiach v Bavorsku a od roku 1966 sa nazýva oficiálnou hymnou. Pieseň bola napísaná v roku 1860 a jej melódiu skomponoval Konrad Max Kunz, profesor na Mníchovskom konzervatóriu a dirigent zboru v Kráľovskej opere. Pôvodný text piesne napísal mníchovský učiteľ Michael Öchsner. "Für Bayern" zaznela po prvýkrát v meštianskom mníchovskom speváckom cechu. Čoskoro sa rozšírila a preslávila medzi spolkami. V roku 1952 bavorský parlament jednomyseľne rozhodol, že "Für Bayern" by sa mala učiť aj na školách.